Stretnutie s lokomotívou


Minulý rok sme s partiou absolvovali sympatický medardový rafting na rieke Poprad. V období, kedy počasiu zvyčajne na karbid kvapká a medardova kvapka 40 dní kvapká, tiekla rieka zdvihnutá a zmútená. Ale Medard bol k nám priaznivý. Hoci cestou na miesto splavu lialo ako z krhly.

Takto nejako to celé bolo:

Pred Muszynou stretávame poľských raftérov parkujúcich na autobusovej zastávke, autobus ich obchádza a ani netrúbi. Vypytujeme sa ich na počasie a vodu. Dvadsať centimetrov nad bežným stavom si pochvaľujú. V diaľke nám ukazujú mračná, ktoré sa vraj budú trhať. Neveríme.

Na vodu štartujeme spod mostu v Muszyne. Prípravami raftu vzbudzujeme záujem okolia. Nie sú to domáci, sú to kúpeľní hostia - nezvyknutí. Pod most prechádzame popri krčme, ktorá nás hlasným pokrikom vyprevádza na vodu. Už len popŕcha.

Vyrážame. Za prvou riečnou zákrutou ostáva aj hlavná zástavba mesta. Začína sa nepríjemne mračiť, vyzerá to na silnú búrku. Zároveň sa dvíha silný, ale príjemne teplý protivietor. A to je práve naša záchrana. Hrozivú čierňavu zanáša niekam mimo nás. Vďaka ti Medard.

Plavba je príjemne dynamická. Zhruba po hodine sa dostávame k najzaujímavejšiemu úseku, kde sa koryto rieky náhle zúžuje do písmena „S“. Rieka tu naberá na dravosti, pereje sú príjemným vyvrcholením prvého dňa splavu. Prespíme na Chate u Financa v Malom Lipníku.

Komplikácie. Dozvedáme sa, že chata je plne obsadená kvôli teambuildingovej akcii nejakej firmy. Na našu rezerváciu sa nejako pozabudlo. Tak len pijeme teplý čaj, jeme horalky a rozmýšľame, čo ďalej ...

Nakoniec sa predsa len nachádzajú voľné miesta, pretože niektorí hostia rušia rezervácie kvôli zlému počasiu. Presne sedem voľných miest pre nás. Vďaka ti Medard.

Po večeri sledujeme miestnych chlapcov, ako chcú prekonať štátnu hranicu s Poľskom, kde žijú ich starí rodičia. Len tak na člne z Lídlu a bez plávacích viest. Ale vidno, že majú prax. Pochopiteľné. Po ceste je to možno 40 kilometrová obkľuka a naprieč riekou ani nie 20 metrov.

Prebúdzame sa do zamračeného rána, no neprší. Obzeráme hladinu rieky. Cez noc stúpla len málinko. Praženica na raňajky a chytro baliť veci. Chystáme sa na vodu, dofukujeme raft.
Čo si Medard pre nás prichystal tentokrát? Uvidíme.

Plní nejasných očakávaní vyrážame na vodu. Po pár sto metroch vstupujeme do miest, kde si rieka kliesni cestu Ľubovnianskou vrchovinou. Vysoko nad riekou sa týčia poľské kúpeľné budovy.

Na vode sme sami, nikde ani živej duše. V diaľke pred nami sa objavuje akoby diaľničná návesť. Zaostrujeme zrak. Výstražná tabuľa prikazuje plavbu po pravej strane rieky. Prechádzame okolo miesta, kde časť vody Popradu vstupuje tunelom do hory, aby na jej druhej strane mohla rozkrútiť turbíny malej vodnej elektrárne.

Kto to vymyslel? Koľko to stálo? Veď tunel naprieč riečnou ostrohou má možno 200 metrov. Ešte dva kilometre a uvidíme aj samotnú elektráreň. Za portálom tunelu cítiť, že vody v koryte ubudlo. Je jej len tak-tak.

Prechádzame špicom ostrohy, kde sa ligotajú strieborné strechy chát. Je to nádherné a ťažko prístupné miesto ďaleko od civilizácie. Aj keď možno v zátopovom pásme ... Po čase sa vysoko nad nami začína črtať železničná trať. Pokojne sa plavíme ďalej, no dolinou sa začína šíriť každému známy rachot. V diaľke vidno rozbehnutú lokomotívu.

Približuje sa k nám. Zrazu vysiela krátke basové „tút“. Áno, veľmi krátke zatrúbenie, nie je to žiadne „túúúút“. Prečo trúbi a ešte aj tak krátko? Veď široko-ďaleko nič nie je a ani zviera by sa neštveralo na tak strmý kopec nad riekou.

Je to jasné. Dvíhame všetci pádla.

Rušňovodič náš pozdrav opätuje piatimi dlhšími „túúúút“. Ty brďo, tisíctonová súprava priateľsky zdraví piatich ľudí na 40 kilovom raftovom člne! A čo viac, veď je to osobák, kýve nám celý vlak! Nuž Poliaci sa veru vedia tešiť.

Nasledujúca polhodina až hodina splavu je veľmi pokojná, nechávame sa unášať prúdom. Ale za Wierchomlou prúd opäť naberá na rýchlosti. Koryto sa tu na jednom mieste zužuje tak, že rieka vytvára až metrové vlny. Po niekoľkých minútach ukončujeme splav na mieste, kde rieka definitívne opúšťa slovenské hranice.

Začína liať, chytro vyťahujeme raft na breh a bežíme sa schovať pod neďalekú drevenicu, kde prečkáme intenzívne zrážky. Prichádza sprievodné vozidlo, nasadzujeme pršiplášte, balíme.
Plní zážitkov opúšťame Mníšek nad Popradom. Dovidenia o rok Medard!

Autor: Tomáš

Tagy: