Sprievodca Dunajcom (Červený Kláštor - Lesnica)

1. PRÍSTAV KLÁŠTOR KARTUZIÁNOV
Plavíme sa po vysokohorskej rieke Dunajec, ktorá vzniká sútokom Bieleho a Čierneho Dunajca na poľskej strane Vysokých Tatier, výška vodnej hladiny je stabilizovaná, rieka je na poľskom území spútaná čorštynskou vodnou nádržou a podriadená pracovnému režimu nedeckej hydroelektrárne, proti prúdu odtiaľto približne 10 kilometrov. Nalodili sme na slovenskej strane, pod starými lipami, v prístave nazývanom Pod lipami / Kláštor kartuziánov, na sútoku rieky Dunajec a lipnického potoka, blízko lechnického (červeného) kartuziánskeho kláštora a autokempingu národného parku na hajdúskych lúkach, pred nami je odkrytá nádhera vápencového bradlového pásma Pienin so svojou dominantou Tri Koruny na poľskej strane.

2. HAJDÚSKA LÚKA
Úsek rieky Dunajec, od sútoku s lipnickým potokom po Ostrú skalu, je nazývaný vstupnou bránou do národného parku Pieniny, nie tak dávno tu rieka tiekla celkom vpravo, starým korytom tesne popod vyvýšené hajdúske lúky s autokempingom, kde každoročne boli organizované kanoistické preteky, medzinárodný pieninský slalom, ktorých zakladateľom je slovenská rodina Benických, dnes je staré koryto rieky nevyužité, má vyvýšené dno oproti novému, viac zahĺbenému riečisku, ktoré sa presúva do poľského vnútrozemia. Slovkom hajdúch pomenúvame ozbrojeného, úradného alebo panského sluhu v bývalom Uhorsku, drába, strážnika a uhorského žoldniera, tieto historické časy sú zastúpené farmou koní na ľavom brehu rieky Dunajec, na riečnej nive pod štítmi skalného masívu Tri Koruny, postupne zľava doprava nazývanými Katarína, Barbora, Mária, odtlačok na Ostrej skale pripomína lietajúceho jaštera.

3. OSTRÁ SKALA, OSTRICA, DRAČIA SKALA
„V časoch zázrakov, keď ešte nebolo riek a morskí súrodenci Baltik a Jadran boli rovnocenní, zrazu Tatry vyrástli, Jadran zdvihlo takmer o pol metra vyššie ako Baltik, pohlo stojatými vodami, ktoré dovtedy pokojne žmúrili oká do nekonečných hlbín oblohy, teraz sa museli vylievať a premieňať na tečúce vody, tak bola zrodená rieka Dunaj od južných stráni Tatier k Jadranu, tak bola zrodená rieka Dunajec od severných stráni Tatier k Baltiku. Nebolo veľa istôt, ale aj tie prestali platiť. Keď nadvihlo Tatry ešte viac, v divokej krútňave vody južných strání obrátili tok a zrodili rieku Poprad, ktorá sa vliala do rieky Dunajec, tieto javy boli také dokonalé, že v jedinej chvíli sa všetky tatranské jaštery naučili lietať a rozpŕchli do odľahlejších oblastí, prileteli aj do týchto končín, pohorie Pieniny a rieka Dunajec stáli sa ich novým domovom, prebývali v jaskyni Mliečna diera a zlietavali na Hajdúskej lúke“.

4. ZBOJNÍKOV SKOK, JÁNOŠÍKOV SKOK
Zbojníkov skok je vyhľadávaným miestom na kúpanie, fotografovanie, filmovanie, rieka je tu hlboká približne 5 metrov, široká približne 10 m, veľmi blízko popri lodiach tu plavú húfy rýb a kŕdle kačiek, zvyknuté na prikrmovanie chlebíkom, najdôležitejšou rybou je hlavátka, introdukovaná z rieky Orava. Nevedno či Juraj Jánošík z Terchovej pôsobil v spišskej stolici, obvinený bol z lúpežného prepadnutia a vraždy, priznanie neučinil ani po útrpnom mučení, roku 1713 v Liptovskom Mikuláši bol popravený, je považovaný za hrdinu na oboch stranách dnešnej slovensko-poľskej hranice. Romantické zákutia rieky Dunajec boli vhodnými exteriérmi pre nakrútenie filmových scén domácej a zahraničnej produkcie, tu uveďme Móric Beňovský, Orlie pierko, Šestnásť dievčat. Pozdĺž rieky Dunajec sa vinie cestička, ktorou v minulosti bola od malopoľského Krakova prepravovaná soľ do Uhorska, dôležitá soľná cesta nie je jediným historickým artefaktom, popri rieke od Baltského mora k Jadranskému moru viedla obchodná, jantárová cesta, využívaná za čias rozmachu veľkomoravskej ríše Svätopluka.

5. CHODNÍK, BÓRSTEIG
Obyvatelia obce Lesnica v minulosti využívali Bórsteig, krátky poľný a lesný chodník do osady Huta, na rýchly prechod do obce Červený Kláštor.

Predpokladáme, že naši hostia už navštívili národnú kultúrnu pamiatku Kláštor kartuziánov a múzeum. Majetky kartuziánov, kamaldulov sa rozprestierali na pravej strane rieky Dunajec. Uznávanými osobnosťami kamaldulského obdobia kláštora v 18. storočí sú páter Hadbavný známy prekladom Písma svätého do slovenčiny a fráter Cyprián známy výsledkami v botanike, farmácii, medicíne. Odporúčame navštíviť aj strážne hrady Nedeca, Čorštyn, obidva sú umiestnené na strmých bralách nad riekou Dunajec, hrady stoja takmer oproti sebe a medzi nimi sa v minulosti vinula rieka, ktorá tiekla veľmi úzkym korytom nazývanom Vtáčika skok, práve tam je postavená čorštynská vodná nádrž a nedecká hydrocentrála, hrad Čorštyn je známy sedliackym povstaním, ktoré vypuklo v jeho širšom okolí, čiastočne spájané s politickými záujmami, ktoré v prvej polovici 17. storočia hlásal vodca kozákov Chmeľnický.

6. HUTA
Zaniknutá osada Huta bola časťou obce Lesnica, názov osady pravdepodobne úzko súvisí s činnosťou miestnej sklárne.

Rieka Dunajec vytvára v dĺžke približne 20 kilometrov prirodzenú hranicu medzi štátmi Poľská republika a Slovenská republika, za najdôležitejší pravostranný prítok je považovaná rieka Bialka, ktorá pramení v Belianskych Tatrách a vytvára štátnu hranicu v okolí hraničného prechodu Lysá Poľana, neskôr vlieva svoje vody do Dunajca pri obci Debno. Rieka Bialka v jarných mesiacoch je vyhľadávanou vodáckou destináciou, kedy pri vyšších vodných hladinách je splavná od obce Bukovina Tatranská, juhovýchodným smerom vymedzené územie, ohraničené na severozápade riekou Bialka a riekou Dunajec, pôvodne patrilo v rámci administratívneho členenia Rakúsko-Uhorskej monarchie do spišskej župy, dnes je zvrchovaným poľským územím, na ktorom stojí nedecký hrad, nazývaný Dunajec, založený na začiatku 14. storočia významným šľachtickým slovenským rodom Brezovických, ktorí približne v rovnakom období položili základy kartuziánskeho kláštora nad sútokom rieky Dunajec a lipnického potoka.

7. HOLÁ SKALA, HOLICA, SEDEM MNÍCHOV
Rieka Dunajec a pohorie Pieniny patria k sebe, nemožno ich od seba oddeľovať, vzdialenosť vzdušnou čiarou medzi dominantnými horskými masívmi Tri Koruny a Sokolica je dlhá približne 2,5 kilometrov, ale rieka Dunajec meandruje pohorím Pieniny takmer v štvornásobnej dĺžke, odtiaľto vidieť skalný štít Mária v masíve Tri Koruny. Odkryme aj pointu, pomenovanie symbolizuje tri historické územia Západná Galícia (Krakov), Horné Uhorsko (Bratislava), Východná Galícia (Ľvov). Dnes je rieka Dunajec našim otcom, pretože je mocný a poskytuje živobytie, Sokolia skala je našou matkou, pretože má slnečnú náruč a poskytuje bezpečie.

8. PLNÉ VRECE, FACIMIECH, ORLICA
Pri splavovaní dreva v minulosti mali pltníci najviac starosti práve s prekonávaním skalného prahu Facimiech, tu sa dno riečiska na krátkom úseku prudko láme a nahnevaná rieka je ostro vyslobodená z kamenného zovretia; po bezpečnom zvládnutí rešpektovanej kaskády, kataraktu, bola predstava pltníkov o mešci preplnenom peniazmi naozaj oprávnená. Splavované bolo predovšetkým severné tatranské a zamagurské ihličnaté drevo, jedľa a smrek, častejšie do poľského vnútrozemia, nezriedka k baltskému moru, odtiaľ pochádzajú pravé mušličky prišívané na klobúky pieninských a tatranských horalov, južné tatranské a predmagurské drevo bolo splavované veľkým oblúkom po rieke Poprad, odtlačok na skale pripomína orlicu.

9. SOKOLIA SKALA, SOKOLICA
Na hrebeni Pienin, medzi prírodnými dominantami Tri Koruny a Sokolia skala, ležia rozvaliny hradu Pieniny, v týchto ťažko prístupných končinách sa ukrývala pred tatárskym vpádom v prvej polovici 13. storočia princezná Kunigunda, dcéra uhorského kráľa Belu IV., ktorá bola manželkou krakovského kniežaťa Boleslava, oslovujeme ju Svätá Kinga. Tejto vzácnej žene, svätici, ktorú blahorečil pápež Ján Pavol II., Vojtyla, patrón poľskej a slovenskej horskej záchrannej služby, je úprimne venované prírodné sakrálne miesto na poľskom brehu rieky Dunajec pred vyústením pieninského Bieleho potoka.

10. PRÚDY
Úsek Prúdy patrí k najrýchlejším na rieke Dunajec, športový zážitok je umocňovaný prekrásnym výhľadom na Sokoliu skalu, úsek po Stáročný prameň patrí k najpomalším na rieke Dunajec. Pohorie Pieniny je tiež územím podzemných puklín, najznámejšími sú jaskyňa Mliečna diera (dom. Axamitka) a Zbojnícka jaskyňa, žriedlo Stáročný prameň vždy máva priezračnú, pitnú vodu, môže to znamenať, že nie je priesakom rieky Dunajec spod Holej skaly, pomenovanie Axamitka úzko súvisí s pôsobením vojsk Husitov v okolí.

11. STÁROČNÝ PRAMEŇ, STOROČNÝ PRAMEŇ
„Keď v časoch zázrakov dvihlo Tatry po druhýkrát, prileteli do týchto končín severský jašter Duna a južanská jašterica Pena. Vysoko v horách našli priestrannú, mohutnými bielymi stĺpmi podopieranú jaskyňu, Mliečnu dieru, do tohto úkrytu jašterica uložila dračie vajce, z ktorého sa onedlho vyliahol dráčik Gora. Keď Tatry dvihlo po tretíkrát, dráčika v jaskyni zavalilo, doteraz tam trpko plače a jeho studené slzy vyvierajú stáročným prameňom. Ostro pritislo o skalu jaštericu Penu, ktorá práve krúžila nad Hajdúskou lúkou, jašter Duna oboch doteraz hľadá, môžeme ho v skorých ranných hodinách vidieť ako sa kúpe v rieke Dunajec, alebo v neskorých večerných hodinách vidieť ako krúži nad Pieninami“.

12.PRIELOM LESNICKÉHO POTOKA, KAČE
Územie na slovenskej strane rieky Dunajec, od priehlbne pod Stáročným prameňom, nazývanej ľochom, popri zátoke rieky, nazývanej baňou, popri ústí a prielome Lesnického potoka, nazývanom Kače, po najnižšie položenú kótu spoločnej hranice katastra slovenskej obce Lesnica a katastra poľskej obce Ščavnica, nazývanú Prielom Dunajca, je spoločným majetkom členov urbárskeho spolku z obce Lesnica, spolok v minulosti priamo vykonával lesnú hospodársku činnosť, vyrábal tehly, pálil vápno, na uvedenom úseku rieky napájal rožný statok, využíval výsostné právo loviť ryby. Cez prielom Lesnického potoka, Kače, sú z prístavu nad skalným prahom Prielom Dunajca, autami odvážané plte, rafty do prístavov Červený Kláštor, Majere, Spišská Stará Ves, hostia môžu nasadnúť na pristavené konské záprahy, koče, bričky, vozy, ktoré záujemcov zavezú k turistickej chate, nazývanej Pieniny, odtiaľto možno pokračovať automobilovou dopravou, alebo na cestu do horných prístavov zapožičať bicykel.

13. PRÍSTAV PRIELOM DUNAJCA
Vyloďujeme v prístave na slovenskej strane, na pozemkoch urbariátu Lesnica, tesne pred skalným prahom Prielom Dunajca, v tomto mieste rieka Dunajec celkom víťazí nad pohorím Pieniny, tečie do poľského vnútrozemia, hrdo vznáša svoju, na jar modrú, na jeseň zelenú, hladinu k pravostrannému prítoku Grajciar (nem. Kreutzer) a vysoko položeným ščavnickým kúpeľom, aby neskôr prudko zabočila doľava a poriadne zrýchlila svoj tok k obchodnému mestečku Kroščenko nad Dunajcom. Kupci tu v minulosti bohato odmeňovali pltníkov za splavenie dreva, ej veru, mnohí pltníci sa poriadne vedeli zahryznúť do ťažko zarobených uhorských forintov či rakúskych florenov, tie úspešne premieňali na medené grajciare či kreutzery, tak ako to našepkáva pomenovanie kúpeľného potoka, ktorý cestou naspäť bolo treba suchou nohou prekročiť.

poznámka: Plavba raftom trvá približne 1 hodinu, plťou o pol hodiny dlhšie. Splavovaný úsek je dlhý približne 10 kilometrov, na ktorom rieka prekonáva výškový rozdiel približne 30 metrov, ten je vytváraný riečnymi terasami a skalnými prahmi, po prúde ich postupne nazývame Hajdúska lúka, Ostrá skala (dom. Ostrica, mod. Dračia skala), Zbojníkov skok (dom. Jánošíkov skok), Chodník (dom. Bórsteig, poľ. bór/les, nem. steig/chodník, krátke prepojenie osady Huta a obce Lesnica), Huta, Holá skala (dom. Holica, mod. Sedem mníchov), Plné vrece (dom. Facimiech, rum. faci/robiť, poľ. miech/vrece, mod. Orlica), Sokolia skala (dom. Sokolica), Prúdy, Stáročný prameň (dom. Storočný prameň), Prielom Lesnického potoka (dom. Kače), Prielom Dunajca.

Autor: Dušan Mamrilla

Tagy: