Rieka Lipník

Obtiažnosť rieky: WW2 - WW4
Obvyklé nástupné miesta: Veľký Lipník, Haligovce
Obvyklé miesta vylodenia: Červený Kláštor (ústie do Dunajca)
Vhodné pre: kajak na jar, respektíve výnimočne aj v lete po výdatných dažďoch

Lipnický potok vzniká sútokom niekoľkých potôčikov pod obcou Stráňany, ktorá v minulosti bola majerom panstva hradu Nedeca, spočiatku je tiesnený v úzkom a krovinami husto lemovanom koryte, neskôr pohltí niekoľko malých prítokov, dvihne hladinu a mierne sa rozšíri. Lipnický potok je najväčším prítokom rieky Dunajec na slovenskom území, nazývaný Lipničianka, oficiálnym názvom je Lipník, ide o nenápadnú riečku, ktorej hladina po prívale dažďových vôd prudko stúpa, vtedy voda riečiskom priam letí, pod veľkými skalnými prahmi Frydrykova baňa, Kúty voda vrie a duní, obdivuhodná riava hučí a vzbudzuje zaslúžený rešpekt.

Tečúc obcou Veľký Lipník prekonáva skokmi veľké výškové rozdiely, po sútoku so studeným, zľava pritekajúcim šoltyským potokom, sa rýchlosť prúdu zjavne zväčšuje, v lokalite Kúty na konci obce vteká so značným zvukovým efektom nádherným vodopádom do tiesňavy dlhej približne 25 metrov, tečúc obcou Haligovce zľava priberá lesniansky potok, obteká skalný masív haligovských skál, vytvára oblúk, tečúc obcou Červený Kláštor jemne obmýva hrubé múry kartuziánskeho a kamaldulského kláštora, približne po 11 kilometrov dlhej púti sa vlieva do rieky Dunajec v prístave Pod Lipami pri autokempingu národného párku na hajdúskych lúkach.

Vodopád Kúty
Lipnický potok je typická horská riečka, zbiera vody z časti Spišskej Magury a Malých Pienin, jarné vody udržiavajú hladinu rieky na dostatočnej úrovni, dažďové vody ju pre vodákov sprístupňujú aj v letnom období, teplota vody je oproti rieke Dunajec vyššia o niekoľko stupňov, potok je bohatý na ryby, prevládajú pstruhy, lipne, mreny. Najkrajším miestom je vodopád na Kútoch, asi dvojmetrový výškový rozdiel hladín pokúšajú sa mreny prekonať skokom, pstruhy plavú v najväčšom prúde padajúcej vody, za slnečného počasia sa v priestore vodopádu vytvára farebná dúha, ktorá zážitok z pozorovania rýb umocňuje, celkový dojem kazia naplavené odpadky a smeti, z vodáckeho hľadiska treba rozlišovať horný, stredný a dolný úsek.

Stráňany - Veľký Lipník
Horný úsek je charakteristický úzkym korytom, riečisko má nedostatok vody, brehy potoka sú husto porastené rozličnými drevinami, tie miestami vytvárajú brány, celý horný úsek je dlhý približne 2,5 kilometrov, patrí doposiaľ k nesplaveným.

Veľký Lipník - Haligovce
Stredný úsek je vhodný len pre technicky zdatných vodákov, spravidla začíname splav na sútoku s červeným potokom pri miestnej hasičskej zbrojnici, blízko odbočky štátnej cesty do obce Lesnica, po prúde najťažšími úsekmi sú vodopád Frydrykova baňa, tiesňava Polanky – Kúty, vodopád Kúty, celý stredný úsek je dlhý približne 5 kilometrov, obťažnosť hodnotíme stupňami WW III, miestami IV, prvý vodácky splav bol uskutočnený v marci 1979, kajakár Dušan Mamrilla, Veľký Lipník, oddiel vodnej turistiky, telovýchovná jednota Sokol, vodopády neboli splavované.

Haligovce - Červený Kláštor
Dolný úsek je najčastejšie navštevovaný, spravidla začíname splav na sútoku s lesnianskym potokom v lokalitách Uhliská, Marmula, celý dolný úsek je dlhý približne 3,5 kilometrov, obťažnosť hodnotíme stupňami WW II, miestami III, prvý vodácky splav uskutočnený v júni 1972, vedúci splavu kajakár Tibor Smatušík, Bratislava, katedra telesnej výchovy, letné telovýchovné sústredenie poslucháčov prírodovedeckej fakulty univerzity Komenského.

Galéria