V raji cykloturistiky a vodných športov

Vodné dielo Gabčíkovo ponúka excelentné podmienky na cykloturistiku a vodné športy. Na svoje si prídu dokonca aj milovníci umenia.

Cyklotúru s možnosťou raftingu začíname na cyklistickom chodníku pod Prístavným mostom v Bratislave. Je pol jedenástej, slnečno. Teplota určite neprokročí 20 stupňov. Počasie je ako stvorené na dlhú cyklotúru.

Smerujeme na Vlčie Hrdlo, križujeme Malý Dunaj, dostávame sa na cyklochodník na ľavom brehu Dunaja. Asfalt je hrubozurný a občas fúka nepríjemný protivietor, nikde ani živej duše. Po 25 kilometroch sa dostávame do Hamuliakova, sympatickej obce s kostolíkom, ktorý by zaujal azda aj Sergia Leonneho, otca spaghetti westernu.

Medzi Hamuliakovom a Čunovom, v ktorom sa nachádza areál vodných športov "Divoká voda" a Danubiana Maulensteen Art Museum, premáva kompa - jednoduchý motorový čln. Ak by sme pre ňho rozhodli, naša cyklotúra by s návratom do Bratislavy merala dokopy 50 kilometrov. Ideme ďalej, pretože chceme vidieť plavebné komory v Gabčíkove.


Foto 1: Pontón v Hamuliakove odkiaľ vás za poplatok prevezie malý motorový čln do Čunova. Za bicykle sa pripláca.

Vzdiaľujeme sa Hamuliakovu, vstupujeme do Trnavského kraja, prechádzame okolo Šamorína, ktorý je pomerne ďaleko od cyklochodníka na hrádzi, preto ho ani nenavštívime, hoci informačné tabule by si priali čosi iné.


Foto 2: Za Šamorínom sa objavujú asfaltové brehy najskôr zdrže Hrušov a neskôr samotného Gabčíkovského kanálu, po ktorom prúdi medzinárodná lodná doprava. V chladnejších dňoch sa na týchto brehoch vyhrieva vtáctvo. Ak ho práve nefotíte :)

V Kyselici máme možnosť využiť kompu, ktorá uľahčuje život obciam "odrezaným od sveta". Ak by sme tak urobili, naša cyklotúra by s návratom do Bratislavy dokopy merala cca 67 kilometrov. Trúfame si na plavebné komory, ale to znamená prejsť o 33 kilometrov viac. Stovku dáme.


Foto 3: Kompa ako súčasť dopravy premáva zdarma medzi Kyselicou a Vojkou.

Za Kyselicou zdrž Hrušov priamo prechádza do 17 kilometrového prívodného kanála, ktorý vedie k plavebným komorám a vodnej elektrárni. Tie kilometre sú na nevydržanie, v diaľke vidno malinké objekty priehradného múru, ktoré sa skôr nepribližujú ako približujú. Míňame rôzne dedinky, no nikomu sa tam nechce, lebo kanál je 15-20 metrov nad okolitou zemou.

K priehradnému múru sa približujeme v čase príchodu dvoch nákladných lodí. Komory vyzerajú grandiózne. Výška a šírka oboch komôr sa rovná približne výške 11 poschodového paneláka, ich dĺžka presahuje štvrť kilometra. Tieto obrie komory sa naplnia doplna 300 000 kubíkmi vody do 20 minút. Vyprázdnia sa o čosi rýchlejšie. Lodná premávka je dozorovaná z 35 metrov vysokej veže, ktorá je súčasťou priehradného múru. Na veži je displej, na ktorom sa zobrazujú informácie pre posádky nemeckej Pandy a holandského Sneeka. Vysvietený je taktiež komunikačný email. Nemajú vysielačky? Nie, majú čas.


Foto 4: Spolu s mladou rodinou z Česka sme pozorovali napúštanie plavebnej komory. Keď sa k nám priblížila voda možno na dva metre, "táta vtipálek" poradil malej dcérke, nech si vyzuje ponožky, aby jej nenamokli. Počúvla :)

Nasleduje krátka prestávka na občerstvenie v bufete na priehradnom múre. Sneek a Panda medzičasom vyplávali z kômor. Dávame im náskok. Ďalej pokračujeme po pravom brehu Dunaja. Po nejakom čase dobiehame Pandu, hodnú chvílu ideme súbežne a v diaľke hľadáme Sneeka. Niekde pred Vojkou ho predbiehame.


Foto 5: Veža kostola v Trstenej na Ostrove

Vojka. Ku kompe dobiehajú autá. Neskoro, je už na vode. Keďže premáva v hodinových intervaloch, niektorí to otáčajú a vydávajú sa tak na niekoľko desiatok kilometrov dlhú obkľuku. Vo Vojke známej aj ako malý žitný ostrov hľadáme niečo ľahké pod zub. Halászlé je ideálnou voľbou.

Z Vojky opäť pokračujeme po hrádzi smerom do Čunova. V ďiaľke vidíme obrovský oblúk, ktorý musíme prekonať. Trvá to veľmi-preveľmi dlho. Čas si krátime pokukovaním po Dunajských Luhoch a hľadáním starého Dunaja naľavo od nás.

Po nekonečnom bicyklovaní sa dostávame ku Galérii Danubiana, ktorá stojí na predĺženom poloostrove a takmer celý ho pokrýva. Nachádza sa v mieste, kde sa jednostranným prehradením Dunaja dosiahol odklon vôd do Gabčíkovského kanála.


Foto 6: Danubiana Meulensteen Art Museum pri zdrži Hrušov, kde sa vody Dunaja delia medzi staré koryto a Gabčíkovský kanál.

Prášime rovno do areálu Divoká Voda, ale únava velí, že z raftingu nič nebude. Navyše do Bratislavy je to ešte 25 kilometrov. Aspoň si poriadne prezrieme areál.


Foto 7: Exteriér galérie Danubiana.

Areál Divoká Voda vznikol pod zdržou Hrušov, pozostáva z dvoch navzájom prepojiteľných kanálov, kde si prídu na svoje všetky vodné živly, od kajakárov, kanoistov, raftérov, surférov až po milovníkov hydrospeedu.

Unavení pokračujeme ďalej, ale určite sa sem vrátime. Ideálne na viac dní, veď treba predsa splaviť aj Mošonské rameno Dunaja a preskúmať Dunajské Luhy. Za Čunovom, s približujúcou sa Petržalkou, premávka hustne, pridávajú sa korčuliari.

Suma sumárum cyklotrasa Bratislava - Gabčíkovo a späť nám trvala 7,5 hodiny, prešli sme 100 kilometrov. Určite to za to stálo :)


Foto 8: Areál Divoká voda kúsok od Danubiany


Foto 8: Salto freeridera


Foto 10: Surfing na umelej vlne.

Tagy: