Retro reportáž: Rieka Lipník (1979)


„Je čas ísť na vodu“ - usúdili turisti z veľkolipníckej telovýchovnej jednoty Sokol. Na Lipničianke vládne síce chladné marcové počasie, ale vodopádom na Kútoch tečie voda dvoma prúdmi, a to je neklamný znak, že hladina rieky je na splavovanie na dostatočnej úrovni.

Splavovať začíname od požiarnej zbrojnice. Koryto rieky je v týchto miestach dosť široké. Voda rieky je poriadne mútna, riskujeme poškodenie dna lode. Rýchlo míňame prvý drevený mostík cez rieku, objavuje sa prvý betónový most.

Silnejúci hukot vody nás núti tesne za mostom vystúpiť z plavidiel.

Pred nami je obťažný prah, miestne nazývaný Frydrykova baňa. Voda tu nateká celkom vpravo, padá a kľukatí sa pomedzi skaly. Za nižšieho stavu možno vidieť kotol, ktorý tu vyhĺbila padajúca voda. Posudzujeme splavnosť prahu. Neriskujeme. V koryte sa zdá byť nedostatočné množstvo vody. Vystúpenie z lodí možno spojiť s prehliadkou kostola s cenným ikonostasom z konca 17. storočia, s obhliadkou budovy starej školy, v ktorej bola za 2. svetovej vojny provizórna nemocnica Červenej armády.

Pokračujeme v splave.

Za zákrutou sa objavuje druhý betónový most. Za ním sa rieka skrúca na západ. Prichádzame pod Ovlažec. Tu sa začína nádherná kaskáda. Dno koryta je v týchto miestach stupňovité, takže voda skáče akoby po schodoch, dosahujúcich niekde výšku až jeden meter. Ďalej zľava priteká Šoltysa a rýchlosť prúdu sa zjavne zväčšuje. Míňame druhý drevený mostík. Po pravej strane je rozsiahly sad ovocných stromov Gergelyiova záhrada. Trochu po prúde, v mieste kde rieka tečie na severovýchod, je v koryte zakliesnený peň, na ktorom sú zachytené konáre a iné naplaveniny. Navyše, z brehu zasahuje do riečiska hrubý kmeň.

Prenášame lode.

Na skale, týčiacej sa do výšky asi 4 metre nad hladinou za prekážkou, badať zvetrané základy akejsi stavby. Vystupujeme na skalu. Zhora je pekný pohľad na valec, siahajúci cez celé koryto. Okolo skaly tečie malý potôčik so silným síričitým zápachom. Prameň tejto minerálnej vody je za domcami. Je druhým najväčším v Zamagurí, jeho liečivá voda sa bez úžitku stráca. Za valcom sa rieka skrúca na západ, objavuje sa širšie priestranstvo. Tu robia prvé dotyky s vodou žiaci vodáckeho krúžku miestnej školy. Preskakujeme umelú zátarasu, ktorá zvyšuje hladinu výcvikového miesta.

Plavíme sa okolo smetiska (!) za školou, pred nami je tretí drevený mostík, zhotovený z dvoch kmeňov stromov preložených ponad koryto. Na podplávanie je však dosť miesta.

Koryto sa náhle zužuje. Jeho šírka nepostačuje na obrátenie sa proti prúdu. Prekonávame očakávanú kaskádu, voda sa kĺže po nepríjemne ostrých kameňoch, ktoré na dne lode zanechávajú hlboké škrabance.

Ešte jedna zákruta na sever a sme na Polankach. Úsek pred nami je zaujímavý. Voda sa stráca v úžine medzi kameňmi, jej šírka je o málo väčšia ako šírka kajaka. Z vody vyčnieva mohutný balvan. Splavenie úžiny nám nerobí problémy. Loď treba nasmerovať do najsilnejšieho prúdu. Prúd vody nás z peny vynáša sám. Chvíľa oddychu a pokračujeme ďalej. Objavuje sa most na Kútoch. Koľký už? O dravosti Lipníka svedčí strhnutý pilier mosta, váľajúci sa v koryte. Most podopiera drevená podpera.

Pred nami sa začína exponovaný úsek. Vystupujeme a vyberáme najvhodnejšiu plavebnú dráhu. Treba ísť tam, kde je voda najviac spenená. Dôležitý je správny nájazd a reakcia. Prekonávame aj toto miesto. Po chvíli oddychu znova sústreďujeme svoju pozornosť na vodu. Jej hukot sa zase zosilňuje, blížime sa k vodopádu. Asi 20 metrov pred ním zastavujeme v protiprúde a vystupujeme z lodí. Obzeráme si vodopád a rozmýšľame nad jeho splavnosťou. Možná cesta sa rysuje prúdom vpravo, voda tu padá cez dva stupne. Prúd vľavo prekonáva iba jeden stupeň a vteká do štrbiny. Nemali sme odvahu na splavenie vodopádu, a preto splav končíme. Odnášame si túžbu po zoznámení sa aj s ostatnými úsekmi rieky. Lode prenášame k štátnej ceste krížom cez záhradu uja Lichvára. V záhrade vidno hrdzavejúcu konštrukciu bývalého mlyna. Lipničianku si ľudia vedeli podmaniť už v minulosti.

Upravená reportáž, zdroj:
[1] Dušan Mamrilla, Lipničianka, Časopis Krásy Slovenska, Ročník LVI, č. 11/1979, str. 502-503

foto: Štefan Mamrilla

Tagy: